H.Potter - Môj výtvor (próza)

1. září 2008 v 12:08 | Narmora |  Úplné prkotiny
Posledný súboj

(...alebo ako by to rozhodne skončiť NEmohlo...)



Harry sa pozrel do očí, ktoré tak veľmi nenávidel. Do očí toho, ktorý mal na svedomí toľko zla a neprávostí.
Naokolo sa vznášala atmosféra napätia a strachu. Vietor cez škáry v oknách nepríjemne zavíjal a celej situácii dodával ešte hrozivejší nádych. Harryho srdce akoby na okamih prestalo biť.
Až po tom si uvedomil, že jeho nepriateľ vlastne oči nemá.
O Vôlovi de Mort bolo známe, že za mladi fušoval do zmokelských praktík. Vraj uveril dvom zmoklom s vysoko vyvinutým zmyslom pre humor, že ak si vylúpne obe oči, stane sa nesmrteľným. Až po tom, čo ich poslúchol, dozvedel sa, že ho tí dvaja len pekne obabrali a okradli ho prakticky o všetko - okrem spodkov šlo napríklad aj o jeho domáceho miláčika - krokodíla Nagágá.
Na nešťastie pre Harryho Vôl aj napriek drobnému očnému handikepu našiel spôsob, ako sa stať nesmrteľným. Vyrobili mu brnenie, ktoré keď raz obliekol, už ani nevyziekol - dokonca ani zápach, či živočíchy, ktoré sa tam usídlili ho neprinútili vzliec ho. Nehovoriac radšej o tom, ako riešil problémy s močovým mechúrom. Brnenie, ktoré nazval Dolkrucinál považoval za istotu svojej nesmrteľnosti.

Teraz stáli oproti sebe. Vôl a Harry - dvaja najhorší nepriatelia. Šikol by sa sem aj nejaký opis tých dvoch, ale na to, ako hrôzostrašný Vôl je, nestačia slová. Predstav si tú najstrašidelnejšiu bytosť na svete.
.... (ja počkám, pokojne rozviň svoju fantáziu)
Máš? Tak to je Vôl.
A opísať Harryho by bola strata času - je to ten dobrý, pekný a čestný, mravný víťaz, bezúhonný...aby ste chápali. K jeho poznávacím znakom (okrem neskonalej šľachetnosti a chrabrosti) je aj jazva - kružnica v strede čela, z ktorej vychádzali čiary po celom obvode jeho tváre. Možno aj to bol dôvod, prečo občas nazývali Harryho Slniečko.
Ale vráťme sa k deju.

Harry zovrel svoje poleno (ktoré ako Vôlovo obsahovalo prasačí chlp) a pripravil sa na útok.
"Za teba Hedvig," zašepkal.
Keď Vôl zabil Harryho rodičov, povedal si: "OK, ešte tu mám krstného..."
Keď Vôlov sluha - Mrcinožrútka TeraMatrix zabila aj Harryho krstného Servusa, povedal si: "OK, ešte tu je Bumbumbor..."
Bumburbor bol však tiež zavraždený - tentokrát rukou Juhoukrajinca, ďalšieho Mrcinožrúta.
Takto to šlo rokmi ďalej, pošiel aj Ron Íšli (jeho najlepší priateľ) aj Ema Oná, starí rodičia...prakticky všetci Harryho blízki, na čo to tu rozpisovať...
Jeho pohár trpezlivosti však už pretiekol, keď Vôl zavraždil (a to mimoriadne krutým spôsobom) aj Hedviga - Harryho poštového švába.
"Čo je veľa, to je veľa," povedal si Harryho a požiadal Vôla o stretnutie v čarodejníckej škole Eidam.
Ale vráťme sa k deju.

Aj Vôl zvieral v ruke svoje poleno. "Ešte stále ťa škrie ten šváb, Harrík?" opýtal sa úlisne.
"Prečo? Prečo aj on?" pýtal sa Harry zlomeným hlasom.
"Stál mi v ceste k tebe," zasyčal. "Teda doslovne..."
"Ale čo máš proti mne? Nič som ti predsa neurobil, ta né?" nechápal Harry a ešte tuhšie zovrel svoje poleno.
Vôl sa poškriabal po helme na hlave. "Hmmm. Asi si ešte nepočul o tom horoskope," uvažoval. "No, tak ti to teda prezradím, veď i tak ťa zabijem...Podľa toho horoskopu ma môže zabiť len niekto narodený v znamení leva, bude nosiť nevkusné okuliare, mierne zakrpatený a dosť tupý..."
Harry sklopil zrak. To nie je možné! "Všetko to sedí na mňa..." zašepkal šokovane.
"Tiež si myslím," prikývol Vôl. "Istú dobu som bol na pochybách, myslel som, že snáď začneš nosiť očné šošovky a ja budem musieť hľadať nejakého iného okuliarnatého krpáňa, ale nie, ty si na svojom image potrpíš..." Vôlov hlas znel rozčúlene. "Nuž, keď som sa napokon uistil v tom, že ty si tá osoba z horoskopu, rozhodol som sa zabiť ťa skôr, ako to urobíš ty. Viem, viem, môj plán bol geniálny, priam neuveriteľne dôvtipný, ale mal jednu...ehm...chybičku... Mám trochu...totiž...mám tak trochu...ehm...nuž..."
Harry pochopil, že Vôl má problémy zdôveriť sa mu. "Mne to môžeš povedať! Naozaj!" uistil ho chápavým hlasom.
"Dobre teda," vzdychol Vôl a nepokojne prešliapol z jednej nohy na druhú. "Nuž...mám problém s očami!"
"Aha...no napadlo ma to," priznal Harry pri pohľade na Vôlove prázdne očné diery.
"Preto som si ťa zakaždým pomýlil s niekým iným..."
"Aj s Hedvigom? Až taký malý nie som," protestoval Harry. "Myslím..."
"Priznávam, v prípade toho švába šlo o čosi iné. Musíš ma chápať, bol som z toho už poriadne na dne - toľko vrážd a ty si stále žiješ. Musel som to zapiť trochou alkoholickej ďatelinky. Trošinku, ale fakticky len trošinku som sa opil...A potom sa mi postavil do cesty a ja som ho...nuž prišliapol...dosť to puklo."
"Ale prečo si ho potom zožral?" Harry nedokázal v hlase skryť výčitku.
Vôl pokrčil plecami. "Po opici bývam hladný...Ale ak ťa to uteší, nebol ktovieako chutný..."
V tom okamžiku stúpla do Harryho nezvyčajne obrovská zúrivosť, ktorá začala otriasať celým jeho telom.
Ako môže ten vôl tak ľahostajne hovoriť o jeho švábovi?
"Nenávidím ťa!" zakričal z plného hrdla, z jeho polena vyleteli triesky a mierili priamo k Vôlovi.
Ten ich však ako mávnutím prútika zneškodnil. Teda ako mávnutím polena.
"Ty hnusný, odporný červ!" reval naňho Harry ako zmyslov zbavený, zatiaľčo Vôl poľahky ničil jeho pokusy vysielať k nemu triesky.
"Nie som hnusný!" protestoval Vôl urazene.
"SI! SI! A SI!" kričal Harry, zaháňajúc sa polenom, z ktorého neustále sršali triesky.
"Nie som! Nie som!" opakoval Vôl, celý červený v tvári. "NIE A NIE!"
"A si ešte aj hlúpy!" pokračoval Harry.
Vôl zalapal po dychu. "Ty jeden malý-"
"A-" prerušil ho Harry. "Povedal ti už niekto, ako si hrozne škaredý?"
Vôl sa v tej chvíli chytil za srdce. Pocítil neznesiteľnú bolesť na duši, no po chvíli ju zmazala bolesť v hrudi, ktorá úplne opantovala všetky jeho zmysly. Triesky z Harryho polena už neodrážal, dopadali na jeho brnenie, bez toho, aby ich cítil.
"Ešte nikto," zajachtal. "Nikto..ma tak...neura-"
Padol na zem. Bol mŕtvy.
"Pre večnú slávu všetkých, ktorí preňho zomreli," zašepkal Harry, aby situácia nabrala na ešte väčšej dramatickosti. "Ále, čo to trepem. Len pre teba, Hedvig."
Potom sa otočil, strčil svoje poleno do vrecka rifiel a odišiel.
Ani smrť Vôla deMorta mu nepomohla zbaviť sa bolesti, ktorú mu spôsobila Hedvigova smrť.
V jeho srdci navždy zostane nezahojiteľná jazva.

...len na odreagovanie :)
Poznámka: Toto bol výsledok unudených fandov H.P. na jednom chate... Samo, bola som medzi nimi a značne som napomohla celkovému dejstvu.... Takže, teoreticky je to AJ moja práca =)
Ps. Písané v časoch keď sa o siedmom dieli ešte ani nechyrovalo.... To jest tesne po vydaní šiesteho dielu....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama